Kde? Na mieste, kde sme, kde sa snazime vytvorit si svoj novy domov...
Ako? Nahodou.. Alebo? Pridete niekam, vytvorite si okruh ludi - alebo Vam je ten okruh ludi uz predurceny, ked odchadzate za pracou. A vtedy Vam pride do cesty nejaka prekazka alebo povinnost, ktoru nie ste sami schopny zvladnut. Dozviete sa, ze tam a tam sa nachadza niekto, kto by mohol poznat niekoho, kto by Vam vedel pomoct. Pridete tam a zistite, ze ten niekto je clovek z Vasej krajiny, popripade rovno z Vasho mesta, ale moze to vsak byt uplne niekto iny. A uz ste tam a pred Vami stoji vznik noveho zvlastneho kamaratstva. Zistite, ze Vas s dotycnym daco spaja, ci uz dany problem, ktory on uz v minulosti prekonal a vie Vam pomoct. Alebo je to niekto, kto sa pohyboval doma v rovnakom okruhu ludi ako vy, alebo je to clovek, ktory ma uz svoj novy domov vybudovany a vie ake to je zacinat a preto Vam pomoze. Otvori dvere a vpusti Vas {na zaciatku samozrejme iba ciastocne} do svojho zivota. Tymto sa to, ale pre Vas nekonci... Lebo znami Vasho noveho kamarata Vas zacnu tiez ciastocne vpustat do svojich zivotov. A Vy konecne zacnete zit svoj vlastny novy zivot. Stretavate sa s novymi znamymi, aby ste celili radostiam a starostiam vsednych dni. A zrazu zistite, ze nie ste sami.. ze aj tam, na tom mieste je niekto, kto sa o Vas boji, ked sa 2 - 3 dni nevidite, nepocujete.. ze mate niekoho, kto Vam pomoze bud priamo alebo aspon poradi, co robit dalej... niekoho, kto Vam pomoze najst strateny rozum { lebo aj to sa daleko od domova stava.. }.
Preco? Lebo aj on sa raz pokusal vytvorit si svoj novy domov a nasiel niekoho, kto mu pomohol.. Preto!!!
Na zaver uryvok {ktory som si trochu upravila} z knihy: Vsetko, co potrebujem vediet o zivote som sa naucil v materskej skolke.. {meno autora som zabudla}..
Bez toho, ze by sme si to uvedomili, zaplname dolezite miesta v zivotoch druhych ludi. Je to ako vztah k chlapikovi z periptera, predavacovi z obchodu na plazi, chlapikovi z netky na rohu, k mojmu zubarovi, kolegom v praci.. Su to fajn ludia, ktori su vzdy "tam", na ktorych sa mozno spolahnut v malych, no dolezitych veciach. Su to ludia, ktori nas ucia, davaju nam pozehnania, povzbudzuju nas a povznasaju v nasich kazdodennostiach. Nikdy im to vsak nepovieme. Neviem preco, no nerobime to. Samozrejme, aj my plnime taku ulohu. Existuju ludia, ktori od nas zavisia, sleduju nas, ucia sa od nas. A my to nikdy nevieme. Nesetrite sebou. Mozno nikdy neuvidite dokaz svojej dolezitosti, no ste dolezitejsi, nez si myslite.
Kazdy clovek, ktory prejde Vasim zivotom, tu nevedomky nieco necha a nieco si zoberie. Vacsinu z toho "niecoho" nemozeme vidiet, pocut a ani spocitat. Nic vsak bez toho nema zmysel...
Komentáre